Som presvedčený, že podstata pravicového voliča je v jeho schopnosti zmysluplne posudzovať rôzne situácie a samostatne sa v nich rozhodovať. Keď pán Dzurinda druhýkrát v priebehu minulého týždňa mediálne oznámil, že je potrebné postaviť alternatívu voči SMERu, presvedčil som sa, že on, takto, pravicového voliča nevidí. Prekvapene som sám pre seba skonštatoval: "To mu naozaj stačí ak bude len rozprávať?".
Alternatíva voči SMERu tu predsa bola a práve činmi ľudí z SDKÚ sa trikrát dostala do existenčných problémov. Ten tretí problém - Euroval - už jednoducho neustála.
Pre istotu zopakujem prvé dva problémy, ktorými boli:
- voľba generálneho prokurátora (odrazu činy ľudí z SDKÚ boli v súlade s činmi ľudí zo SMERu) a
- čudné chovanie predstaviteľov SDKÚ po zistení nejasností okolo Daňového úradu v Košiciach.
V oboch prípadoch situácia vyústila do rizika demisie zo strany premiérky.
Skôr, než prejdem k otázke Eurovalu, pripomeniem, že veľmi veľa činov ľudí z SDKÚ skutočne vytváralo alternatívu. Najvýznamnejšie z týchto činov (zverejňovanie zmlúv, verejné obstarávanie, Zákonník práce, ...) však boli logickým pokračovaním predvolebných programov koaličných strán - nie samostatnou aktivitou SDKÚ.
Na rozdiel od pozitívnych aktivít, Euroval opätovne vytvoril situáciu, kde najvyššie postavení ľudia z SDKÚ konali inak ako hovorili. Pán Dzurinda ešte v septembri 2011 pripomínal, aké dôležité je budovanie alternatívy voči SMERu. V nasledujúcich týždňoch však už robil kroky, ktoré sa nedajú vyložiť inak, než otváraním dverí pre vládu SMERu. Pre jasnejšie porozumenie týmto krokom je potrebné pripomenúť, že po páde vlády stále bola možnosť pokračovania koalície. Dokonca bola možnosť minoritnej pravicovej vlády (bez SaS), ktorá by dokončila reformy. Pán Dzurinda však ani nepripustil rokovania - obrátil sa priamo na SMER a rokoval o predčasných voľbách. Opäť čin, ktorý sa nedá vykladať ako "stavanie alternatívy voči SMERu".
Bude len užitočné, ak pripomeniem dôležitý poznatok: problém SMERu nie je problém Roberta Fica - je to problém systému, ktorý umožňuje, aby sa o rozhodovanie o cudzích peniazoch uchádzali ľudia, ktorí za svoje rozhodnutia nechcú niesť zodpovednosť.
Preto bol Euroval taký dôležitý! Je to totiž ďalší systémový prvok, ktorým sa posilňujú práva ľudí, ktorí za svoje rozhodnutia neponesú zodpovednosť. Z pohľadu pravicovej politiky to nie je prijateľné riešenie.
Takže, ak sa zo súčasného stavu pozrieme spätne na rok a pol činov pána Dzurindu, zistíme, že tri samostatné aktivity SDKÚ boli skôr rozbíjaním než stavaním alternatívy k SMERu. Každý, kto si na základe tohto rozporu jeho slov a jeho činov položí otázku: "Prečo ten rozpor?" je zrejme pravicový volič.
