Hra o moci a paradox pravice.

Autor: Xaver Gubáš | 1.2.2012 o 12:56 | (upravené 1.2.2012 o 13:21) Karma článku: 5,50 | Prečítané:  709x

 Spojenie sa, znamená odovzdanie moci niekomu inému, teda popretie samého seba ako držiteľa moci. Dá sa tento paradox pravice "vyhrať" ?

1. Príprava hracej plochy

Položte si pred seba čistý kus papiera. Približne rovnými čiarami si cez stred jeho plochy urobte dve približne kolmé osi. Prvú zhora - dole a druhú zľava - doprava. Tú prvú os si hore označte slovíčkom „podľa pravidiel" a dole „svojvoľne". Tú druhú os si na pravej strane označte „sám" a na ľavej strane „cez zástupcu".

2. Pravidlá

Nad pripravenou hracou plochou sa zamyslite nad otázkou: „Chcem sa rozhodovať ?" a na hracej ploche hľadajte miesto, ktoré medzi napísanými značkami „sám", „cez zástupcu", „podľa pravidiel" a „svojvoľne" najlepšie vystihuje váš spôsob rozhodovania. V tomto mieste si urobte maličký krúžok a v ňom napíšte číslo 0, ktoré naznačuje, že tu si predstavujete odpoveď na základnú otázku. Takže krúžok umiestnený úplne vpravo znamená, že sa chcem rozhodovať úplne sám a podľa jeho „výšky" sa dá odhadnúť nakoľko som pripravený nechať sa „zviazať" pravidlami. Krúžok úplne vľavo, naopak hovorí, že nechcem na rozhodovaní mať žiaden  podiel - veď od toho sú moji zástupcovia. Výška tohto „ľavého" krúžku potom naznačuje nakoľko požadujem aby sa zástupca riadil pravidlami.

3. Ťahy

Postupne odpovedajte a zakresľujte krúžky s číslom otázky na: 1. „Chcem aby môj prípadný zástupca rozhodoval ?", 2. „Chcem aby sudca rozhodoval ?", 3. „Chcem aby môj šéf rozhodoval ?", 4. „Môj šéf chce aby som rozhodoval ?", 5. „Moja manželka chce aby som rozhodoval ?", 6. „Chcem aby poslanec NR SR rozhodoval ?", ...

Ďalšie a ďalšie otázky, ktorých podstatou je rozhodovanie (čo je základný prejav moci) by ste si mali klásť úplne sami až do chvíle, keď vás opustí hráčska vášeň.

4. Vyhodnocovanie výsledkov 

V tejto hre sa víťaz určuje veľmi subjektívne a individuálne. Ako náčrt uvádzam svoje vlastné  vyhodnotenie:

  • Vpravo - dole bol papier plný krúžkov, ktoré súviseli sotázkami typu: „Na večeru si dám to čo vyberiem ?", „Zabehať si pôjdem keď rozhodnem ?" alebo „Či ísť na rande sa rozhodujem ?". Zistil som osebe, že anarchizmus je moja súkromná aktivita aprekvapene som si uvedomil, že sú ľudia, ktorí by na niektoré ztýchto otázok dali odpoveď aj do inej časti papiera.
  • Vľavo - dole sa objavil jeden krúžok, ktorý vznikol pri otázke : „Keď moje deti chcú ísť von, chcem aby sa rozhodovali ?". Sám seba som voči nim postavil do pozície "despotu", ktorý podľa nálady apočasia určí či môžu alebo nemôžu ísť von (pritom som na otázku č. 5. nevedel nájsť správnu odpoveď J) .
  • Vľavo - hore to bolo veľmi zaujímavé. Boli tam len odborné rozhodovania ako: „Pred súdom by som chcel svoje záujmy chrániť ?", „O liečení by som chcel rozhodovať ?", „Návrh zákona by som napísal ?", ... Skonštatoval som, že moja ochota nechať sa zastupovať má dve podmienky - odbornosť činnosti adostatočne jasné pravidlá pri rozhodovaní.
  • Ako sa každý dovtípil - pravý horný roh bol plný krúžkov. Od seba samého, ako aj od sudcov, poslancov, šéfov, prezidentov či kohokoľvek, kto má prijímať nejaké rozhodnutia, požadujem aby sa rozhodovali sami ahlavne vsúlade spravidlami.

5. Epitaf

Najprv som sa usmieval nad „jasným víťazstvom", potom som však začal domýšľať dôsledky. Prečo by som vlastne mal ísť k voľbám ? Veď ja sa nechcem nechať zastupovať - chcem rozhodovať sám. Prečo by vlastne ľubovoľný pravicovo orientovaný volič mal ísť k voľbám, keď sa na svet pozerá podobne ako ja ?

Ľavicový volič - tomu stačí ak niekto povie: „Nestarajte sa - my sa postaráme!" a už je pripravený nechať sa zastupovať. Teda jeho krúžky okolo rozhodovania sú v hojnej miere na ľavej strane papiera. Každý politik, ktorý je pripravený prevziať „zodpovednosť" za zastupovanie takéhoto voliča, nemá problém s prípadným rozporom názorov na prejavy moci. Títo voliči si priam žiadajú niekoho, kto rozhodne za nich.

Ako to však vyzerá na pravej strane ? „Štandardný" šéf pravicovej politickej strany na Slovensku sám seba zaradí do pravého dolného rohu a od svojich voličov aj straníkov požaduje aby  sa zaradili do ľavého dolného rohu. Vzniká tak paradox, keď pravicoví voliči, „združení" v pravom hornom rohu, sami seba vidia ako držiteľov moci, ktorú nechcú stratiť a pritom ich systém núti aby ju odovzdali „šéfom", ktorí chcú mať ľavicovo nastavených voličov. Táto rozporná situácia má následne nepríjemné prejavy v roztrieštenosti celého pravicového spektra, keď spojenie sa, znamená odovzdanie moci niekomu inému, teda popretie samého seba ako držiteľa moci.

Zatiaľ som našiel len jeden spôsob ako tento paradox odstrániť - všetkými dostupnými a rozumnými prostriedkami zaviesť priamu demokraciu. Žiaľ, najrýchlejším z dostupných prostriedkov je účasť vo voľbách, kde je potrebné voliť tých, ktorí v pozícii „šéfov" chcú vidieť svojich voličov v pravom hornom rohu a rozhodovať spolu s nimi.

Prajem všetkým príjemnú zábavu s „mocou".

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?