Nestrieľajte na úradníkov!

Autor: Xaver Gubáš | 14.1.2012 o 12:42 | Karma článku: 8,78 | Prečítané:  1418x

Takže som sa dostal do nebezpečnej situácie, keď ma môj neuvedený vysokoškolský titul takmer priviedol k „zákonnej“ vražde.

Opäť som sa raz musel pozrieť na daňový úrad – všetci to poznáme: „Dane a smrť.“

Cestou za povinnosťami voči štátnej pokladnici som si spomenul, ako som v detstve túžil po herectve. Pravidelne som sa doma hrával na hrdinu a vymýšľal scenáre, ktoré som si potom nacvičoval. Prečítal som si aj príručku „Ako sa stať mladým talentovaným hercom“, v ktorej spomínali základné pravidlo: „Herec hrá podľa scenára, a len podľa scenára – ak režisér nepovie inak!“. Príjemné spomienky mi pripomenuli fantastické scény z „nakrúcania“ a z ranných prejavov môjho hereckého talentu.

Na daňovom úrade ma privítal mladý muž, ktorý sa na prvý pohľad tváril dôležitejšie, ako by jeho vzhľadu čerstvého absolventa školy zodpovedalo. Odovzdal som mu tlačivo a čakal na pečiatku a podpis. Mladík si však dokument začal poctivo čítať a komentovať: „Aha, staré tlačivo, ktoré má hlavičku daňového riaditeľstva. Viete o tom, že sme sa už transformovali na finančnú správu ?“

Spozornel som a so zvýšeným napätím v hlase odpovedal: „Počul som o tom niečo, ale vraj ešte môžeme používať staré tlačivá.“

„Áno, áno. Podľa smernice, ktorú sme pri transformácii dostali, skutočne budeme ešte pár mesiacov akceptovať staré tlačivá. Avšak, viete, ľudia by mali vedieť, že sa veci zmenili.“, znela zamyslená odpoveď začítaného mladého úradníka. „Chýba vám tu dátum.“, ozval sa po dlhšej čítacej pauze a ukázal mi miesto vo formulári. „Kedy ste predložili toto tlačivo úradu ?“ - odvisla vo vzduchu ďalšia otázka začínajúceho úradníka.

Po dvoch nádychoch a overení, že napätie v celom tele a v hlase mám pod kontrolou, som oznámil: „Dnes!“.

„Aha.“, ozval sa úradník a s nepríjemným ohliadnutím mojím smerom dopísal úhľadným písmom na príslušné miesto dnešný dátum. „Neúplný dokument nemôžeme akceptovať!“, hundral a dokončil prehliadku dokumentu. „Budúci byrokrat!“, ohodnotil som v duchu „nepríjemného“ úradníka a podal som mu  môj občiansky, ktorý si vypýtal.

„Nenapísali ste svoj titul na ...“, boli posledné byrokratické slová, ktoré naštartovali zmeny môjho vnímania sveta. Pochopil som, že je cudzincom, ktorý hovorí iným jazykom. Môj pohľad sa zúžil a skryl v tieni striešky sombrera, ktoré sa objavilo na mojej hlave. Proces ovládania mojej mysle „hereckým talentom“ sa začal. Z malej kancelárie sa stalo  veľké filmové štúdio, nad hlavami sme odrazu mali skupinu kamier a mikrofónov, vedľa nás mladé brunetky usmerňovali svetlá reflektorov na miesto budúceho súboja. Krátkym a jemným naklonením hlavy som si „profesionálne“ obzrel svet za sebou a „videl“ som režiséra v jeho kresle. Práve začal otvárať ústa, aby výkrikom: „Akcia!“, vyzval klapku k štartu môjho umenia.

Z detstva nacvičené reflexy mi pripomenuli, že mám približne dve sekundy na zopakovanie si scenára, ktorý za chvíľočku oživíme na divokej scéne. „Ty hnusný byrokrat!“, budú prvé slová, ktoré môj hrdina vysloví. Potom rýchlosťou blesku vytiahne revolvery (oba naraz!) a vystrieľa 12 nábojov do nebezpečného votrelca sediaceho na stoličke. Následne sfúkne dym z hlavní revolverov a s filmovým úsmevom ich zasunie do puzdier. Otočí sa trošku doprava a oznámi „prítomnému“ utlačovanému obyvateľstvu: „So mnou prišiel zákon!“.

Výborne – teraz už len klapka a ideme. Klapka a ideme. Klapka a ...

„Kde je klapka ?“, povedal som nahlas a zaregistroval, ako nebezpečný byrokrat predo mnou mení výraz v tvári do veľkého údivu. „Ako keby hral podľa iného scenára.“, objavila sa myšlienka v mojej hlave a spustila návrat k rozumnému chovaniu.

„Som tu v správnom štúdiu ?“

„Prečo je to štúdio také malé ?“

„Kde sú asistentky ?“

„Podľa akého scenára hrá tento môj protivník ?“

Vtedy mi to došlo – on sa snaží hrať podľa zákonov a nariadení – on vôbec nie je on (teda nebezpečný cudzinec). On je vlastne „hercom“ zákona a dodržuje pravidlo:  „Herec hrá podľa scenára, a len podľa scenára – ak režisér nepovie inak!“. V jeho cudzom jazyku to znie asi ako: „Úradník koná podľa zákona, a len podľa zákona – ak minister nepovie inak!“. Takže som sa dostal do nebezpečnej situácie, keď ma môj neuvedený vysokoškolský titul takmer priviedol k „zákonnej“ vražde.

...

Keď som asi o 10 minút zatváral dvere od kancelárie mladého muža, uvedomil som si, že na nich chýba veľmi dôležité upozornenie: „Nestrieľajte na úradníkov – robia to, čo im zákon dovolí!“

Odvtedy stále premýšľam, kde sa dajú kúpiť nejaké účinné zbrane proti zlým zákonom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?