Najmem si úradníka

Autor: Xaver Gubáš | 12.1.2012 o 11:46 | (upravené 14.1.2012 o 12:40) Karma článku: 9,02 | Prečítané:  474x

 ... štát sám sebe vydá potvrdenie (ktoré vlastne nič nepotvrdzuje) a nechá občana - žiadateľa prenášať takéto potvrdenia z jedného úradu na druhý.

Nedávno som sa stretol s mojim priateľom Igorom, ktorý bol ešte červený v tvári od rozrušenia. Práve prišiel z nejakého úradu práce, aby si pri pive vydýchol od zhonu, ktorý mu každý štvrťrok vytvárajú povinnosti voči štátu. Kedysi dávno sa totiž rozhodol, že bude pomáhať ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím a vytvoril pre nich chránenú dielňu. Keď s tým začínal, netušil akú podporu v skutočnosti štát vážne postihnutým osobám poskytuje. Pod „sociálnou“ zámienkou zlepšenia podmienok zdravotne ťažko postihnutým, štát „ochotne“ poskytne peniaze na ich rôzne aktivity ako aj na podporu aktivity ich spoluobčanov. „Ochota“ štátu sa potom prejavuje v tom, že každý, kto od štátu nejaké peniaze očakáva, musí splniť obrovské množstvo administratívnych povinností. V prípade chránených dielní je to štvrťročné predkladanie rôznych potvrdení od daňových úradov, sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a ďalších úradov. Niektoré potvrdenia v sebe obsahujú alibistické poznámky, ktoré oznamujú, že pred vydaním potvrdenia nebola urobená kontrola, ktorá by overila či skutočnosť zodpovedá vydávanému potvrdeniu. Jedno z ďalších potrebných potvrdení má charakter čestného vyhlásenia, ktorým žiadateľ „ochotnému“ úradu oznámi, že voči tomuto úradu nemá záväzky. Zrejme preto, že si to tento úrad nevie sám overiť.

Ďalšie informácie som už nedokázal spracovať bez vyvaľovania očí a zadržiavania smiechu.

Doma som si pred zaspaním s úsmevom opakoval:

„Takže – štát je ochotný dávať niekomu peniaze, a aby sa uistil, že ten niekto náhodou neberie peniaze „zadarmo“, tak mu pridelí hlúpe povinnosti. Tieto povinnosti vlastne hovoria, že štát sám sebe vydá potvrdenie (ktoré vlastne nič nepotvrdzuje) a nechá tohto občana - žiadateľa prenášať takéto potvrdenia z jedného úradu na druhý. Takto si štát overí, že jeho „ochota“ je skutočne zmysluplná, a potom verejnosti oznámi: „Pozrite sa aké dobročinné aktivity robíme a akí užitoční sú naši úradníci!“. Na takýto životný cyklus potom štát vyberá dane a rôzne ďalšie poplatky od všetkých občanov.

Dobrý nezmysel, všakže?

Keby takto fungoval súkromník – dávno by mohol zavrieť firmu.

V noci sa mi sníval úžasný sen. Prišiel som na úrad práce a tam som oznámil, že by som rád založil chránenú dielňu. Usmievavá úradníčka mi oznámila „To je výborné! Určite využite náš program maximálna podpora. Tu je vopred pripravený formulár, v ktorom oznámite ako sa bude chránená dielňa volať, koľkí pracovníci v nej budú, koľkí z toho budú zdravotne ťažko postihnutí, ktoré príspevky od štátu by ste na jej fungovanie potrebovali, ... a tak ďalej.“

Prekvapený som formulár vyplnil a na jeho poslednej strane som našiel text: „V prípade vášho záujmu vám ponúkame aj možnosť aktívnej spolupráce s našimi úradníkmi. Stačí, ak vyplníte nižšie uvedenú plnú moc a úradník, ktorý vás obsluhuje, doplní svoje meno. Týmto ho splnomocníte k tomu, aby vás zastupoval pri vybavovaní všetkých dokladov od iných úradov či inštitúcií, ktoré by ste pre pravidelné poskytovanie príspevkov mali predkladať. Táto plná moc bude platiť na celý rok a môžete ju použiť aj opakovane.“

V tomto sne som nadšene vykríkol: „Krása, ja si najmem svojho úradníka! A za štátne!“

Žiaľ, potom som sa zobudil.

 

Xaver Gubáš

Autor je hlavným poradcom ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?